rafinovana

Jednu vec nikdy nepochopím. Ako sa človek môže nechať zmanipulovať až do takej miery, že zmení dôležité životné rozhodnutie tak, že sa odsúdi na nešťastný život...

Už som raz písala o jednej kamarátke, ktorá žije s priateľom - cudzincom. Tú babu poznám ešte zo študentských čias. Kým niektorí šli na výšku, ona sa rozhodla ísť hľadať šťastie do Anglicka. Asi ho našla. Našla si jeho. Láska preveliká. Dokonca kvôli nej šiel do Prahy - na 2 roky. Lenže, nie je láska ako láska. Pár krát prišla na obhliadku ich bytu polícia, pretože násilie prekračovalo únosnú mieru. Poviete si, mladá baba, pletky s políciou, veď má celý život pred sebou, načo sa babre s ním? To isté si hovorím aj ja, pretože ju nechápem. Pohár trpezlivosti pretiekol pred pár dňami. Opäť hral urazeného - s prepáčením - trtka, ktorý sa robí dôležitý ako viete čo v tráve...katastrofa. Dokazovať si niečo pred pre neho cudzími a jeho priateľkou známymi ľuďmi? Som dosť diplomatický človek, nerada robím súdy nad ľuďmi, ktorých nepoznám. Jeho som však videla a zažila dosť na to, aby som pochopila, že je strašný egoista, narcis zameraný na seba, ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič. To by sa dalo zniesť. Ale že ponižuje ľudí okolo seba, manipuluje s nimi a vnucuje im svoje slová, plány, atď ..akože sorry, ale toto je už dosť. Na vykreslenie situácie - dopadlo to tak, že kamoška sa rozhodla, že s ním končí - po viacerých rokoch a že odíde od neho. On, že to nie je problém, že nech sa spakuje hneď. OK, tak kamoška sa začala baliť. Všetky veci nadobudnuté za 7 rokov ich spoločného života. Rýchlo újsť z cudziny, kde nemá - aj vďaka svojmu PRIATEĽOVI - nikoho, pretože ON všetkých od nej odtrhol. Lenže, chlapec sa rozhodol, že vlastne on ju chce spať  - to ju predtým poriadne strápnil, takmer udrel - v mojej prítomnosti sa bál väčších fyzických násilností, ale keď sa hádali len oni dvaja sami, padli aj facky a iné. A dievča, rozhodnuté ísť domov, kde ju majú radi, kde má šancu na nový a šťastnejší život. Sama mi povedala, že v prípade, že by ju prehováral, aby ostala u neho, že jej mám povedať, či je toto láska a že či je šťastná. Pretože v ten deň mi povedala, že je NEŠŤASTNÁ. A bum, na druhý deň, ona je rozhodnutá u neho ostať. ... no comment... každý si je strojcom svojho šťastia... som strašne nasrdená... a nervózna z tohoto humbuku... dnes má priletieť ku mne ...neviem, ako sa budem k nej chovať. Sklamala ma. Na plnej čiare. Som z toho nervózna a táto nervozita sa prenáša na všetkých, ktorých mám rada. A tí si to zaslúžia najmenej. Nechcem, aby robila to, čo chcem a čo poviem ja - veď to by bolo zasa manipulátorstvo. Chcem, aby spravila to, čo povedala sama, že musí odísť, lebo je nešťastná. Dá sa zmeniť tento stav za sekundu? V jej prípade asi áno...Jej rodina o ničom netuší - mám byť tichým svedkom? Jej brat o tom však vie, ale tiež nemá silu jej do jej rozhodnutí zasiahnuť...

Tento článok radšej po sebe ani nečítam, takže možno nemá ani hlavu ani päťu. Ale kašľať na to! Musím to dostať z hlavy von, lebo mi praskne z toľkého rozmýšľania. Keby mi na nej nezáležalo, tak sa tu nerozrušujem nad tým... 

Čo robiť? Nechcem robiť alibistické rozhodnutia, chcem spraviť to správne rozhodnutie... nechcem, aby ju zabil a všetci sa o tom dozvedeli až z médiíí.. to už bude neskoro...Mlčať či prehovoriť??? To je otázka...