rafinovana

Klasická situácia. Ste na nete, nudíte sa. Kliknete na nejakú stránku s chatom, zoznamku, atď... Začnete si písať. Prvých 10 ľudí možno nezaujme. Klasické vety a frázy vás už omrzia. A keď to chcete už nechať plávať, vtedy na druhej strane virtuálneho sveta stretneme niekoho, kto s vami píše takých štýlom, že vám je to veľmi sympatické, máte z toho srandu, bavíte sa, máte spoločné záujmy, niečím vás zasa prekvapí. Má rád tú istú operu, čo vy. Chcel by veľa cestovať. Dobrodruh , samotár. Ani neviete ako, prejde 5-6 hodín a už máte pocit, že ho máte prečítaného. A vás automaticky napadne, že by nebolo odveci stretnúť sa s ním (ňou). Navrhnete, on súhlasí. Vymeníte si fotku. Možno ani nie. Alebo len jeden z vás. A potom s tisícmi myšlienok zaspávate a premýšľate, aké to bude. Keď sa uvidíte. Po pár hodinách spoznávania sa cez net. Klamal? Vymýšľal si? Je plachý? Alebo naopak?

Ja som to riskla raz. Bohvie, či sa dá do toho druhého rachnúť hneď takto na prvú šupu. A možno hej. Tak deň stretnutia je dohodnutý. Plán žiadny. Načo? Ste v cudzej krajine, ktorú poznáte len pár týždňov. Ste v cudzom meste, kde poznáte len pamiatky, cestu do svojej práce. A nič viac. A idete von s človekom ktorého poznáte pár hodín. Virtuálnych. Stretnete ho (ju). Nádhera. Iskra preskočí.Nemôžete veriť, že sa fakt stretávate s ním (ňou). Máte pocit, že ste vo sne. Vypijete džús, idete na zmrzku. A keciate. V cudzom jazyku. Hľadáte vhodné slová. Niekeho stačí úsmev. Máte pocit, že sa roztopíte od blaženosti. Blíži sa polnoc. A vy ste s cudzím človekom v cudzom meste. Vlastne už to ani nie je cudzí človek. Berie vás takú (takého), aký ste. Žiadne pózy, žiadne herecké výkony. Len vy. Pusa. Prechádzka po meste. Pusa. Pusa. Rozlúčka. Pár emailov. Nesplnené dovidenia. A po pár mesiacoch zasa správa. A srdce bije ako na poplach. Čo ak ....

Neviem, či by som sa dnes na také čosi dala nahovoriť. Žeby s vekom rástla ostražitosť? A čo vy?