rafinovana

Prípad zo včerajška má svoje pokračovanie. Ani som nečakala. Že sa ešte ozve. Nechcela som, aby sa ozval. Mala by som o problém menej. Po mojej "scéne" vo virtuálnom svete, keď som sa mu snažila vysvetliť, som myslela, že sa zdekuje a pôjde kade - ľahšie zasádzať svoje slová na inú úrodnú pôdu.

Vo virtuálnom svete sa človek dostane až do takého stavu, že chce prekročiť hranicu a zistiť, kto je na druhej strane. Pošleš fotku? Možno.. Tak pošleš ju? A pošleš ty? ..Má byť tým prvým človekom baba? Chalan? Nemám rada klišé, že prvý krok musí vždy spraviť len ON. A čo sa mi dostalo za to, že som čakala, že bude hrať fér aj ON?

Že on sa očumovať nenechá. Doslova a do písmena. No comment...

Ak to považuje za očumovanie, tak buď je fakt neskutočný chudák, alebo zakomplexovaný típek. Najviac ma "dojalo" to "očumovanie"... Nie som z tých, čo pošle fotku každému, ktorý ju chce. Ani nie som miss (áno, bojujem za svetový mier ;-), ale tam tá podoba s miss končí ...)

Neozval sa deň, dva...a zrazu, chce si písať ďalej...

Čo na to? Pristúpiť na jeho hru?

a) áno, lebo mu chcem vysvetliť, že tu o očumovanie nejde, ide tu o princíp, o dôveru, o úprimnosť - kto potrebuje zamotať sa do klamstiev?

b) nie, lebo vôbec nepochopil, o čo ide...

Čo na to? Pristúpiť na jeho hru?